Sotákove dotácie sú dobrá vec

Sotákove dotácie sú dobrá vec. Nie sú však Sotákove
Médium: Hospodárske noviny, Datum 18. 01. 2018, Autor: Tibor Gregor
Rubrika/Pořad: Názory a analýzy, Strana/Zpráva: 06, Skupina:
Hodnocení: Neutrální, Prodejní náklad: , Čtenost:
Priemysel podporu víta, sektor je však neúmerne zaťažovaný.

Štát zadotuje elektrinu Sotákovi či U. S. Steelu, tvrdí pondelková titulka Hospodárskych novín. Informácia zásadná už len svojím palcovým titulkom a provokatívna zároveň. Budí totiž dojem, že v tejto krajine sa politické zmeny dejú na akúsi objednávku priemyselných lídrov.
Pravda je však v tomto prípade „trošku“ nudnejšia. Dotovať nebude štát, ale Európska komisia, nazvime ju Bruselom. A, vlastne, nejde o dotáciu, ale o úľavu, čo je celkom iná forma podpory ako údajných 80 až sto miliónov v hotovosti. A napokon, týkať sa má dvesto priemyselných spoločností na Slovensku, a nielen spomínaných veľkých hráčov na čele so Železiarňami Podbrezová a U. S. Steelom.
Odhliadnuc od troch z troch, jemne povedané, nepresností ide v princípe o dobrú správu pre priemysel, ktorý historicky trpí (nielen) jednými z najvyšších sadzieb a poplatkov za (nielen) elektrinu, ale aj ďalším vysokým zaťažením v podobe odvodov, vysokých daňových povinností a najnovšie pracovných príplatkov.
A hoci Vladimír Soták plán incentív pre ťahúňov ekonomiky víta, máme v krajine minimálne ďalších 199 lídrov, ktorí to vidia rovnako. Bolo by férové ich v titulku článku vymenovať všetkých.
O čo teda ide? Brusel odporučil všetkým členom Únie, aby pri podpore energeticky náročných podnikov siahli po nemeckom modeli, keď úľava z cien elektriny znamená zníženie takzvanej tarify za prevádzku systému. Zjednodušene povedané, je to poplatok, ktorý podniky platia prenosovej sústave, a zahŕňa aj podporu obnoviteľných zdrojov či zelenej energie. Tento poplatok je zároveň dôvodom, prečo priemyselná elektrina v EÚ patrí k najdrahším na svete.
Spomínaných dvesto fabrík, ktoré podľa usmernenia Bruselu spĺňajú podmienky energetickej náročnosti na čerpanie úľavy, pritom ročne štátu odvedie násobky jej celkovej sumy, a tak sa dá hovoriť o obojstrannej výhodnosti. V porovnaní s kontinuálnym zaťažovaním priemyslu všetkými možnými spôsobmi to však stále nie je žiadna veľká výhra.
Mrzí nás, že priemyselní lídri sú vykresľovaní ako postavy v pozadí s nejasnými úmyslami, pretože realita je úplne opačná. Slovenský priemysel má dnes s politikmi živý oficiálny dialóg a môžeme povedať, že napriek zásadným názorovým rozdielom patrí k najkultivovanejším v celom regióne. Najväčšie priemyselné spoločnosti a ich lídrov združuje Klub 500, ktorý nielen pripomienkuje legislatívu, ale systematicky pracuje na edukácii a vedení ostatných, aj malých a stredných podnikov. Žiaľ, argumenty lídrov nie vždy padajú na úrodnú pôdu, pretože ratio a politika nemusia znamenať to isté. Po príklady stačí ísť do nedávnej minulosti – či už ide o zákon o poľnohospodárskej pôde, povinné príplatky nad rámec nadčasov či úpravy v systéme platenia odvodov, ide o zásahy, kde hlas priemyslu vypočutý nebol. To všetko by sa pritom dalo urobiť inak a lepšie aj bez neustáleho zaťažovania sektora, v ktorom sa sústredí najväčšia časť slovenskej zamestnanosti.

O autorovi| Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500