podbrezovan
Železiarne Podbrezová to vlani s optimizmom nepreháňali. Napriek energokríze im zisk vystrelil na osemnásobok.
- Podbrezovské železiarne minulý rok uzavreli s rekordným ziskom vo svojej histórii – 49 miliónov.
- Podarilo sa im to vďaka skoršiemu nákupu lacnejších energií a slušnému odbytu rúr.
- Slabšie sa vyvíjali iba doplnkové biznisy firmy v turizme a vývoze žiaruvzdorných materiálov na Ukrajinu. Na obe podnik vytvoril opravné položky.
Kľúčový horehronský zamestnávateľ s troma tisíckami pracovníkov Železiarne Podbrezová vlani na jeseň uisťoval, že ho nebývalý rast energií nestresuje. Lebo si ich z veľkej časti nakúpil za lepšie ceny už skôr, a to až do roku 2025. Podnik viacerých vlastníkov okolo rodiny Sotákovcov sa tiež v podnikových novinách pochválil, že sa im dobre vyvíja aj dopyt po ich rúrach pre stavebníctvo aj automobilový priemysel.
Teraz je už jasné, že firma to s optimizmom nepreháňala. Naopak, aktuálne zverejnené finančné výsledky ukazujú, že jej zisk vlani vystrelil zo 6 až na 49 miliónov eur. Po raste tržieb o vyše tretinu z 310 na 429 miliónov eur.
Firma tak dosiahla rekordný a zároveň najvyšší zisk vo svojej histórii. Darilo sa jej ešte lepšie ako najväčším hutníkom v krajine – košickým oceliarňam amerického U. S. Steelu. Tým sa totiž po slabšom druhom polroku celkový minuloročný zisk znížil zo 648 na 333 miliónov eur.
Výnimočným vlaňajším rokom si tak podbrezovská firma nahradila aj stratu z prvého covidového roku 2020. Vtedy po dlhých rokoch neustálych ziskov prvýkrát prerobila tri milióny eur. Hlavne pre dočasný covidový prepad dopytu. Vtedy jej tržby klesli až pod 200 miliónov eur.
Menej radosti iba v turizme a v biznise na Ukrajine
Vlani podnik podľa svojich účtovných dokladov vo väčšej miere neuspel iba v dvoch svojich menších dcérskych biznisoch.
Jeho rekreačné stredisko Tále s lyžiarskymi zjazdovkami aj golfovým ihriskom postihli už skôr covidové odstávky, no ešte vyššie straty mu spôsobili drahé energie. Akciovka Tále vlani prerobila rekordných 536-tisíc eur. Materské železiarne sa preto rozhodli vytvoriť k tejto finančnej investícii aj opravnú položku.
Ďalšiu opravnú položku vytvárali Podbrezovčania vlani na vojnou narušené ukrajinské obchody svojho dcérskeho výrobcu žiaruvzdorných materiálov Žiaromat. Ten predvlani získal z Ukrajiny až skoro desatinu svojich tržieb a na minulý rok si naplánoval, že to bude až 15 percent. Po útoku Ruska na Ukrajinu tam však musel zastaviť svoj vývoz a dve ukrajinské firmy z Mariupola z holdingu Metinvest mu zostali dlžné vyše 780-tisíc eur.
Vďaka čomu sa železiarňam tak darí
- Vo svojom výrazne dominantnom oceliarskom biznise podnik vlani uspel vďaka tomu, že si vždy nakupuje väčšinu potrebných energií až na tri roky dopredu. Na jeseň už mal energie nakúpené nielen na celý tento rok, ale významnú časť aj na roky 2024 a 2025.
- Aj podbrezovské železiarne síce vlani museli zvyšovať ceny rúr pre drahšie energie, no stále si vedeli udržať zákazníkov a dostatočný odbyt.
- Európske oceliarstvo už od minulého leta síce začala limitovať nová kríza so zníženým záujmom o oceľ i s poklesom jej cien, no podbrezovský podnik ešte aj na jeseň bežal na plný výkon, lebo sa obával prípadného zastavenia dodávok plynu z Ruska. Pre istotu si plnil sklady aj na ďalšie mesiace.
O vlaňajší vysoký profit sa firma podelila aj so svojimi pracovníkmi. Minulý rok im zvýšila platy o celkovo 16 percent, v decembri dostali aj trinásty plat a v januári po tisíc eur na zvládnutie drahých energií.
Na posilnení pracujú aj naďalej
Už v tomto roku môže zisky firmy znížiť nová oceliarska recesia s významným poklesom cien finálnej produkcie. Železiarne však pokračujú vo vnútornom zlepšovaní svojej ekonomiky.
Na prelome rokov dokončili na svojich halách osadenie vôbec najväčšej strešnej priemyselnej elektrárne v krajine. Firmu stála tri milióny eur.
Už desaťročia podnik rozvíja aj výrobu elektriny na vodných tokoch. V súčasnosti prevádzkuje až päť malých vodných elektrární s celkovým výkonom 5,3 megawattu. Najvýkonnejšia z nich je v Jasení.
Pre fabriku produkujú malé vodné elektrárne desatinu energie potrebnej na výrobný proces. I keď čoraz častejšie suchá takúto výrobu elektriny limitujú.
Železiarne už dlhšie investujú do ekologizácie výroby, lebo vďaka tomu šetria aj na spotrebe emisných kvót. Ich dodnes najdôležitejším krokom na zníženie emisií CO2 bolo to, že už v rokoch 1990 až 1993 postavili na tavenie železa nové elektrické pece a znížili tak výrazne spotrebu fosílnych palív.
Podnik uvádza, že vďaka realizácii ďalších desiatok projektov sa jeho produkcia emisií zredukovala v porovnaní s rokom 1990 až o takmer 52 percent. Je už len malý krok od splnenia nadnárodných cieľov EÚ, ktoré počítajú do roku 2030 so znížením emisií o 55 percent.
Celé Slovensko doteraz znížilo emisie len o viac ako 40 percent. A aj k tomu do veľkej miery prispel krach neefektívnych a neekologických fabrík po páde socialistického režimu.
S pôvodnými ponovembrovými vlastníkmi, ktorí železiarne získali v manažérsko-zamestnaneckej privatizácii, firmu spoluriadia aj mladší členovia ich rodín. Syn lídra Vladimír Soták mladší napríklad riadi obchod železiarní.
Podľa zdroja: Denník N