Košický U. S. Steel majú zachrániť elektrické pece. Boli sme u Sotáka v Podbrezovej, kde už ich majú.
Médium: dennikn.sk, Datum 08. 09. 2021, Autor: Ján Kováč
Rubrika/Pořad: Ekonomika, Strana/Zpráva: 0, Skupina:
Hodnocení: Neutrální, Prodejní náklad: , Čtenost:
Železiarne Podbrezová kritizujú, že U. S. Steelu štát prispeje na ekologizáciu pomocou elektrických pecí, kým oni investujú z vlastných zdrojov. Elektrickú pec v Podbrezovej však majú ešte z čias pred ich privatizáciou.
Počas koronakrízy brali podbrezovské železiarne aj stratové zákazky, niektorí zamestnanci čistili lesy. Po minuloročnej strate očakávajú tento rok zisk tesne nad nulou.
Projekt zamestnávania ľudí z osád si železiarne nepochvaľujú, vo fabrike sa vystriedalo na 50 pozíciách zhruba 300 ľudí a nakoniec ostal len jeden.
Košickým oceliarňam U. S. Steel chce vláda poslať investičné dotácie, bez ktorých podľa nej neprežije. Druhú najväčšiu hutnícku fabriku na Slovensku – Železiarne Podbrezová takto zachraňovať nejde. V čom je rozdiel?
Obe firmy trápia rastúce náklady na energie, suroviny a emisné povolenky. Musia si kupovať čistejšie a úspornejšie zariadenia, čo ich tiež znevýhodňuje na globálnom trhu.
V Podbrezovej pracuje 3-tisíc ľudí, v Košiciach trikrát toľko. V Podbrezovej vyrábajú rúry, v Košiciach plechy.
Základný rozdiel je však vo výrobnom programe, ktorý má v Podbrezovej o niečo lepšiu perspektívu. V Podbrezovej vyrábajú oceľ v elektrickej oblúkovej peci, ktorá vypúšťa menej oxidu uhličitého v porovnaní s vysokými pecami, v ktorých sa spaľuje uhlie.
Preto aj v Košiciach plánujú vysoké pece nahrádzať elektrickými. To je aj hlavná myšlienka 1,5-miliardového investičného programu, na ktorý chce americkému koncernu U. S. Steel prispieť slovenská vláda nejakými dotáciami.
Riaditeľovi Železiarní Podbrezová Vladimírovi Sotákovi sa táto pripravovaná pomoc nepáči. Hovorí, že v Podbrezovej investujú do znižovania emisií z vlastných peňazí. Na ďalších päť rokov majú pripravený investičný plán za 60 miliónov eur. Teoreticky naň tiež môžu žiadať dotácie. Soták však hovorí, že mu už úradníci oznámili, že v Podbrezovej nedostanú na investície nič.
Prestavba hutníctva pod vplyvom zelenej politiky EÚ patrí medzi hlavné témy v oblasti priemyslu. Preto sme si oceliarne v Podbrezovej pozreli na vlastné oči.
Šrot je iba kulisa
Väčšina Slovákov pozná Železiarne Podbrezová podľa obrovských háld uskladneného šrotu pod hlavnou cestou od Banskej Bystrice k horskému priesmyku Čertovica.
Šrot je v Podbrezovej základnou vstupnou surovinou. V závode pod cestou – v oceliarni – ju pri teplote 1600 Celziových stupňov tavia v elektrickej peci.
Za hodinu tu roztavia až 60 ton šrotu. Mení sa na žeravú hmotu, z ktorej sa potom odlievajú takéto oceľové bloky.
Prehliadka valcovne pripomína útroby obrovského stroja, ktorý ako keby fungoval bez ľudského zásahu.
Takmer v nej nestretnete ľudí, len nad hlavou vám kde-tu preletí portálový žeriav s ľudskou posádkou. Všade sa rozlieha rachot oceľových blokov, ktoré sa na linkách posúvajú, kotúľajú, prevracajú, tvarujú a postupne menia na rúry.
Krátko pred koncom sa odrežú oba konce, ako keď odkrojíte nerovné okraje jablkového závinu, akurát, že tu iskry lietajú na 10 metrov.
Tu niekde sa končí druhá etapa výroby, v ktorej sa oceľové bloky menia na rúry. Tieto rúry sú polotovar. Väčšinu z nich železiarne exportujú, zvyšok spracúvajú vo vedľajšej prevádzkarni – v ťahárni. Tu ich za studena, čiže v najtvrdšom stave, naťahujú v stroji, ktorý má, ako vravia, ťažnú silu 10 rušňov.
Podbrezová vs. Košice
Fascinujúca farba žeravého železa kontrastuje s temnou atmosférou starých výrobných hál, ktoré sa stavali ešte v 70. a 80. rokoch.
Fabrika v Podbrezovej teda nie je nová. Základ výrobného programu vznikol ešte v období, keď bola štátnym podnikom.
Platí to aj pre elektrickú pec, ktorá sa budovala v rokoch 1990 – 1993. Privatizácia, po ktorej podnik prebrala skupina manažérov na čele s Vladimírom Sotákom, sa začala v roku 1992.
Aj predtým bol biznisový model železiarní postavený na elektrických peciach, ktoré boli menej výkonné a úsporné.
Aktuálna konkurenčná výhoda Podbrezovej má teda korene v komunizme. Železiarne Podbrezová vylepšujú svoj výrobný program a investujú ročne milióny eur. No U. S. Steel musí ten svoj, ktorý je postavený na uhlí a železnej rude, od základov prebudovať.
Prečo sú vysoké pece problém
Dve z troch vysokých pecí sa v Košiciach chystajú odstaviť, aby do roku 2025 znížili emisie CO2 o 60 percent oproti úrovni z roku 2018.
U. S. Steel vypúšťa na Slovensku do ovzdušia najviac skleníkových plynov. Znamená to, že míňa veľa na emisné povolenky – čo sa dá chápať ako pokuta za znečisťovanie.
Tieto povolenky sú čoraz drahšie. Európska únia tým núti firmy k ekologizácii, keďže skleníkové plyny spôsobujú globálne otepľovanie.
Vlani U. S. Steel minul na povolenky takmer 50 miliónov – trikrát viac ako v roku 2019. (Ďalšie povolenky v hodnote vyše 100 miliónov dostáva od štátu zadarmo ako ochranu pred lacnou ázijskou konkurenciou.)
Za rok 2021 budú tieto čísla ešte vyššie, lebo povolenky ešte viac zdraželi.
Železiarne Podbrezová platia za CO2 tiež, ale vďaka nízkoemisnej výrobe v elektrickej peci je to menej.
Do čoho investujú
Generálny riaditeľ Vladimír Soták vraví, že za posledných 30 rokov znížili emisie CO2 o 53 percent. Napríklad tak, že fosílne palivá – vykurovací olej a plyn nahradili elektrinou. Teraz majú pripravený päťročný investičný plán za 60 miliónov eur. V ňom majú viacero úloh, napríklad pokračovanie prechodu z plynu na elektrinu. Týka sa to najmä ťahárne a valcovne, keďže v prvej fáze výroby – pri tavení šrotu sa používa elektrina už dnes.
Ďalšie projekty sú zamerané na automatizáciu – napríklad portálových žeriavov vo valcovni. Nové technológie majú byť výkonnejšie a úspornejšie.
Okrem znižovania emisií CO2 má realizácia tohto plánu priniesť aj menšie nároky na pracovnú silu. „Realizáciou päťročného plánu chceme ušetriť do 200 pracovných miest,“ vraví Soták.
Vláda a Európska komisia pripravili pre priemyselné firmy rôzne dotačné programy, napríklad plán obnovy a Modernizačný fond. Tie sa však ešte naplno nerozbehli.
Soták vraví, že ak vypíšu výzvy, do ktorých sa budú prihlásiť, určite tak urobia. Je však skeptický. Hovorí, že mu už na ministerstvách povedali, že v Podbrezovej nedostanú nič.
Ohlásené dotácie pre U. S. Steel považuje za nerovný meter. Vraví, že v Podbrezovej investujú do dekarbonizácie z vlastných zdrojov.
Po rokoch strata
Železiarne boli takto pred rokom v ťažkej situácii a Soták pripravoval ľudí na alternatívu, že sa bude prepúšťať. Napokon si však drvivú väčšinu z nich udržali. Prvýkrát od hospodárskej krízy v roku 2009 ale utrpeli stratu.
Zákazky sa im prepadli v máji minulého roka približne o 50 percent. Soták išiel vtedy do ostrého konfliktu s premiérom Igorom Matovičom, ktorému vyčítal, že jeho vláda nepomohla priemyselným firmám včas.
Nakoniec sa železiarne stali jedným z najväčších prijímateľov štátnej pomoci. Od začiatku pandémie dostali na udržanie zamestnanosti 9 miliónov eur. Viac dostal iba bratislavský Volkswagen a U. S. Steel, čo sú firmy s násobne vyšším obratom a počtom pracovníkov.
Soták vraví, že sa snažili udržať ľudí v práci, na rozdiel od firiem, ktoré svojich zamestnancov nechávali doma. Uchádzali sa o typ podpory, ktorý sa viazal na znížené tržby. „Šli sme ťažšou cestou – aby sme nechali ľudí v robote – keď neboli dostatočné zákazky, hľadali sme náhradné riešenia. Jedným z nich bolo aj čistenie lesov v okolí Táľov, vraví Soták.
Firma brala aj zákazky, ktoré boli pre ňu stratové. „Minulý rok sme akceptovali aj menej výhodné zákazky – prerátali sme si, či je prijateľnejšie zobrať zákazku za nižšie ceny, alebo nechať ľudí doma. Vyšlo nám to tak, že doplatíme menej, keď tú zákazku zoberieme aj za cenu, že na to doplatíme zo svojich zdrojov,“ vraví Sotákov syn a menovec, ktorý je vo firme obchodným riaditeľom.
Až od januára tohto roka išiel dopyt nahor, vďaka čomu mohli zvýšiť ceny. Zároveň sa však zvyšovali aj vstupné náklady – najmä ceny elektriny aj šrotu.
„Polrok sme skončili v mínuse 1,6 milióna – aj to napriek tomu, že sme sem stiahli dividendy z dcérskych firiem,“ vraví Soták mladší.
Firma sa podľa neho dostane do plusu až v septembri. Dôvodom je časový posun medzi výrobou a platením za hotové výrobky: Vysoké výrobné náklady cítia hneď, ale vyššie ceny produktov s odstupom niekoľkých týždňov až mesiacov – po dodaní a fakturácii.
Za celý rok 2021 plánujú „pozitívnu nulu“ – čiže nepatrný zisk.
Čo sa týka ľudí, železiarne majú opačný problém ako vlani. Nemajú dosť ľudí na pokrývanie veľkého objemu zákaziek. Soták vraví, že by okamžite prijal 150 ľudí, ktorí však na trhu práce nie sú.
Čo s cenami ocele
Soták ml. počíta s tým, že vysoké ceny rúr pretrvajú vďaka vysokému dopytu. Vo svete je podľa neho veľa projektov, ktoré sa v pandémii pozastavili a čakajú na rozbehnutie.
„Žiadny veľký prepad v cenách neočakávame, pokiaľ sa nič iné závažné nestane. Projektov, ktoré čakajú na realizáciu je veľmi veľa. Automobilový priemysel ťahá so sebou mnohé odvetvia hore aj dole. Dnes zďaleka nevyrábajú na sto percent, pretože im chýba veľa komponentov,“ vraví Soták ml..
Ľudia z osád sa neosvedčili
Dnes v Podbrezovej nedokážu využívať svoje kapacity na 100 percent kvôli nedostatku ľudí. Do výroby chodia vypomáhať aj údržbári a ľudia iných profesií.
Jedným z riešení mal byť projekt „Šanca pre všetkých“.
Oceliari mali ešte v rokoch 2018 – 2020 ambíciu získať do svojich radov Rómov z marginalizovaných komunít. Úrad práce im mal platiť polovicu miezd až do celkovej sumy približne 800-tisíc eur. Takto vytvorili 50 pracovných miest.
Personálna riaditeľka firmy Mária Niklová však hovorí, že výsledok nie je adekvátny úsiliu a nákladom, ktoré vynaložili na edukáciu týchto zamestnancov. Nepodarilo sa ich dostatočne naučiť pracovným návykom napriek tomu, že každý mal svojho tútora z radov zamestnancov.
Výsledkom bola obrovská fluktuácia. Na 50 miestach sa otočilo cca 300 ľudí, z ktorých napokon vo fabrike zostal iba jeden. Náklady železiarní na tento projekt boli preto oveľa vyššie, ako im poskytol štát. Jeho pokračovanie si vedia predstaviť, iba keby štát takéto projekty komplexne financoval, čo aj odporučili ministerstvu práce v hodnotení projektu.
Železiarne Podbrezová sú napriek všetkým problémom dlhodobo úspešnou firmou so stabilnými ziskami. Chvália sa tým, že majú nízky dlh, lebo chcú byť čo najmenej závislí na bankách. „Vyše 100 miliónov eur nechali akcionári vo fabrike – nevyplatili si dividendy a fabrika to má ako vlastný zdroj. O toľko menej potrebujeme úvery,“ vraví predseda dozornej rady Ján Banas. „Dá sa zobrať úver 50 miliónov a vybrať ich z fabriky z nerozdeleného zisku, ale to nechceme,“ dodal Vladimír Soták ml.
URL https://e.dennikn.sk/2529530/kosicky-u-s-steel-maju-zachranit-elektricke-pece-boli-sme-u-sotaka-v-podbrezovej-kde-uz-ich-maju/