Za nasou dedinou, bystra voda tecie v potocku,
pod brezou zelenou perie dievca satocku.
Listok z brezy do vody pada,
vo vlnkach si cesticku hlada.
Svoj pozdrav milemu dievcatko don ho vklada.

Listocek z brezy dolu vodou plava,
dievcatko za nim bielou satkou mava.
Plavaj len listocek, mojmu milemu vdial
a pozdrav jemu odo mna odovzdaj.

Prečo sa máme rozísť
keď je nám súdené
že každé šťastie prežiť
iba spolu môžeme.

Počuješ, cítiš drahá,
milostnej piesne hlas,
jak z ruky nám vykladá,
o tom, čo nás čaká zas.

Teraz už viem,
prečo Ťa stále potrebujem,
teraz už viem,
prečo Ťa milá tak milujem.

Nemysli si, ze to neviem chlapcek moj,
ze chodis za inou.
Nemysli si, ze na pekne reci dam,
v laske klam nezbadam.

Snad si len preberas,
snad ma vobec uz rad nemas.

Zato ale smutok v srdci nenosim,
o nic ta neprosim.

Pre par modrych oci, do vody neskocim.
Nie su predsa jedine, su na svete aj ine.
Pe falos tych oci nasa laska konci,
rada ine pockam, viem, ze raz sa dockam
lasky uprimnej.

Dedinka mala, ta je vesela, len co polku hraju.
Vymalovane dievciny sumne vabivo sa smeju.
Spieva trubka, kvilia klarinety,
tuzbou ziaria licka ako kvety,
vycifrovani mladenci sumni,
dievky k tancu vedu.

Rad polku mam, ked ju hraju, solo si dam.
Rad polku mam, dievca pri nej vyobimam.
Kapelnik hned stovku mas, ak polku do rana hras.
Rad polku mam, aj posledny gros za nu dam.

Pada rosicka, dolu z nebicka,
/:a ja si sirujem svojho konicka.:/

Ak ho osedlam, pridem mila k vam,
/:pridem pod okienko, tam ta vrelo pobozkam.:/

Miluska moja, preco ma nemas rada,
snivam o tebe a myslim len na teba.

Sklamala si ma, s inym si isla zase,
ty nevies ako, ranis tym moje srdce.

Prid znovu ku mne, otvorim naruc svoju,
pobozkat pery, co sa falosne smeju.

Miluska moja, preco ma nemas rada,
snivam o tebe a myslim len na teba.

Fuka fietor do poli, ponad stare topoly,
postekli ma huncut na licku, podvihne suknicku.
Nad hlavou sa zatoci, pozrie sa mi do oci,
a ja iba jemu vetru veselemu,
poviem, co odkazem milemu.

Neklopkaj vecer moj mily, u nas na oblocik,
nasi mi vcera zobrali od komorky klucik.
Prid suhajicku radsej ku rybnicku,
tam na tvoje sladke bozky cakam.
Kluc od komorky nam vzali,
ale lasku nik nevezme nam.

Este sa nevydam, na to dost casu mam,
slasti manzelske ja inym prenecham.
Svet ma dost dievceniec, co tuzia pod cepiec,
k oltaru im volnu cestu prenecham.

Raz sa mi ta slobodienka zprieci,
s kocikom vraj zene chodit svedci.
Zatial len priatela, tri kroky od tela,
raz pride ten moj, ktoreho by som chcela.

Prid suhajko k nam, ked okolo nas pojdes vecer sam.
Prid suhajko dnes, ked sa mesiacik ukryje za les.

Radost velku ti potom urobim,
peknou ruzickou ti klobuk ozdobim.
Len suhajko prid a nas biely dom viac neobid.

Ruzicky cervene, pekne vyfarbene.
V zahradke rastu nam, vecer ti jednu dam.
Pri svite hviezdiciek, prid na nas chodnicek.
/:Ruzicku cervenu, pekne vyfarbenu,
tam ti dam za odmenu.:/

Co sa mi moze stat, ked poviem, ze mam ta rad.
Ked poviem, ze mi laska moja uz pokoja nechce dat.

Ja na to nehladim, ja ti vsetko prezradim.
Lebo len ty si davno stastim mojim najvacsim.

Ved kazdy tuzi, natrhat krasne kvety ruzi.
A kazdy chce pre seba kusok stastia mat.

Co sa mi moze stat, ked poviem, ze mam ta rad.
Ked poviem, ze mi laska tvoja nechce pokoj dat.

Letelo vtaca nad nami, pamatas moj mily,
ked sme si lasku uprimnu naveky slubili.

Letelo vtaca nad nami, letelo v siry svet,
a nasa laska uprimna uz sa nevrati spat.

Kazdy na to stastie zavidel,
vsak ty nahle prec si mi odisiel.
Darmo som ta lubila, vernou laskou lubila.

Letelo vtaca nad nami, vysoko od zeme,
my dvaja uz sa nikdy viac spolu nezideme.

Vedie, vedie, vedie cesticka do pola,
vedla, vedla, vedla stareho topola.

Darmo, darmo, darmo cesticka vabis ma,
ten, kto tu so mnou chodil, s inym uz chodieva.

Az v chotari, az v chotari nevadze rozkvitnu,
pri oltari, pri oltari licka ti poblednu.

Zradila si, zradila si, co si mi slubila,
ked si mi pod topolom lasku vyznavala.

Siroka cestiska, vedie k nam cez lesy,
az vyjde hviezdicka, spytam sa jej kde si.

Hviezdicka vychodi, nic mi vsak nepovie,
preco neprichodi mily moj kto to vie.

Mozno preto neprisiel, ze k nam cestu nenasiel,
mozno lasku inej dal, ktoru len mne dal.

Siroka cesticka, vedie k nam cez lesy,
az vyjde hviezdicka, spytam sa jej kde si.

Necakaj ma uz nikdy moje dievcatko zalubene,
aj ked sme si tak zvykli mozno zabudneme.

Miesto mna iny pride, zahladi sa do tvojich oci,
tvoje srdce ho prijme v jednej hravej noci.

Potom ti nahradim najkrajsi svet a moj dar,
rozkvitnu zahrady, vecna bude nasa jar.

Necakaj ma uz nikdy moje dievcatko zalubene,
s usmevom sme sa zisli, aj sa rozideme.

Nerob si starosti Misko, nie si taky stary pan.
Ozen sa mudro a cim skor, by si na svete nebol tak sam.
Az budes k milej tak blizko, zdari sa kazdy tvoj plan.
Nerob si starosti Misko, ona vzpruzi tvoj elan.

V kutiku pri vine sedava rad, plesaty mladenec,
o zenbe huta a nevie sa smiat, ach to je trapna vec.

Nerob si starosti Misko, nie si taky stary pan.
Ozen sa mudro a cim skor, by si na svete nebol tak sam.
Az budes k milej tak blizko, zdari sa kazdy tvoj plan.
Nerob si starosti Misko, ona vzpruzi tvoj elan.

Krasne je v Tatrach, tam hore vysoko na skalach,
na kosodrevinach a stranach, v hlbokych tichych dolinach.

Krasne je v Tatrach, tam hore nad vonavym lesom,
vysoko nad skalnatym plesom, v hlbokych strmych roklinach.

Varuj - ked zavolam do tichej doliny,
miluj - ozve sa nam ozvena z doliny.

Krasne je v Tatrach, tam hore vysoko na skalach,
na kosodrevinach a stranach, v hlbokych tichych dolinach.

Ked prisiel jara cas a zmyzol zimny chlad,
to citi kazdy z nas, ze niekto ma ho rad.
Ku mne laska prisla tiez, ty vsak sotva o nej vies.
Preto iba touto piesnou volam ta do svojich snov.

Moja piesen pre toho znie, srdcu mojmu kto rozumie
jarny cas, kto ma raz privinie
Moja piesen za tym leti, srdcu mojmu kto odveti
ze laskou je so mnou spaty.

Ked dve srdcia lasky putom su spojene,
najsladsou sa tuzbou citia preplnene

Moja piesen pre toho znie, srdcu mojmu kto rozumie,
jarny cas, kto ma raz privinie
a kto snim v objati splynie.

Keby som sa nebal, ze mi kosik das.
Hned by som sa spytal, kedy ma pobozkas.
A keby so vedel, ze to moze byt,
ani nezavaham k tebe sa pritulit.
Poprosit ta pekne: ostan ti pri mne len,
zasepkat ti jemne: viac nez seba teba lubit chcem.

Keby som sa nebal, ze mi kosik das.
Hned by som sa spytal, kedy ma pobozkas.
Ked je chlapec trochu nesmely,
ten sa tazko k bozku osmeli.
Kolo dievciny sa len toci, ale k cinu neprikroci.

Poprosit ta pekne: ostan ti pri mne len,
zasepkat ti jemne: viac nez seba teba lubit chcem.
Keby som sa nebal, ze mi kosik das.
Hned by som sa spytal, kedy ma pobozkas.

Poharik vinka, vesely smech,
po dobrej praci spev musi zniet.
Pod moje dievca, pod tancovat,
dajme si valci zahrat.

Pozri sa na mna, pritul sa viac,
nebudes dievca ver banovat.
Az svoje ocka zazmuris troska,
poviem ti jak ta mam rad.

Nechcem ja poznat viac bol a zial,
hladam len radost a smiech.
Podajte sklenku by som nalial,
len troska, co nie je hriech.

Majme sa radi, kym sme mladi,
kym vieme srdce dat.
Chodievat pred vratka,
poblaznit dievcatka a s nimi tancovat.

Poharik vinka, vesely smiech,
po dobrej praci spev musi zniet.
Pod moje dievca, pod tancovat,
dajme si valci zahrat.

Pozri sa na mna, pritul sa viac,
nebudes dievca ver banovat.
Az svoje ocka zazmuris troska,
poviem ti jak ta mam rad.

Stupavska krcma je smutna, taka smutna, az je cudna,
nikdy tam nehrava hudba, kazdy spieva si pre seba sam.
V tej krcme mladenci piju, preto tam rad chodievam,
obcas sa pre dievca biju, to robi naladu nam.

Stupavska krcma je smutna, taka smutna, az je cudna,
nikdy tam nehrava hudba, kazdy pije si pre seba sam.

Stupava, Stupava mestecko sumne, mestecko spokojne,
hoci len v starostiach zije si skromne, predsa je spokojne.
Ked sa vsak nad mestom stmieva a v horach umlkol vtak,
v stupavskej krcme si spieva vesely zahorak.

Stupavska krcma je smutna, taka smutna, az je cudna,
nikdy tam nehrava hudba, kazdy spieva si pre seba sam.
V tej krcme mladenci piju, preto tam rad chodievam,
obcas sa pre dievca biju, to robi naladu nam.

Stupavska krcma je smutna, taka smutna, az je cudna,
nikdy tam nehrava hudba, kazdy pije si pre seba sam.

Bolo to raz v juni, ked za svitu luny
cestickou som kracal sam.
Do hviezd som sa dival a sam seba pytal:
naco v srdci lasku mam.
A tu mojej lasky davny sen pricarili milucky
Skoda vsak ze v ten den, bol iba klamny sen
bol to i den rozlucky.

Na lukach kvitli biele margarety,
ked som boskaval zhave tvoje pery.
Sotva odkvitli, vysiel novy mesiac,
nestretol som sa s tebou uz viac.

A zase kvitnu biele margarety,
iny boskava zradne tvoje pery.
Bud vsak vzdy stastna, ja nikdy nebudem.
Miluj ineho, ja tvoj budem.

Marina rad ta mam, ako vtak volny let,
ked mieri k vysinam, by spevom kraslil svet.
Marina rad ta mam, ako jarne kvety slnka svit,
bez teba Marina moja nemozem stastny byt.

Tisice zien keby ma zvabit chcelo lasky hrou,
ty jedina vzdy budes srdca mojho kralovnou.

Marina rad ta mam, ako mladosti cas,
spomienky najkrajsie, ktory prebudza v nas.
Marina rad ta mam, ako rannej rosy prislub ten,
ze raz ta Marina moja na srdce priviniem.

Poprosme hviezdy, aby nas spolu viedli,
by sme cestou k stastiu nezbludili.

Poprosme hviezdy, by nam lasku priniesli,
po ktorej tak davno sme tuzili.

Ked aj prve kroky sklamu, nestracaj hlavu,
nase srdcia laskou splanu, nebude nam paru.

Poprosme hviezdy, aby nas spolu viedli,
by sme cestou k stastiu nezbludili.

      Clovek marne po vselicom tuzi,
      clovek casto zbytocne sa súzi.
      Stastie v nicom nenachádza,
      vsetko zlé na osud zvádza.
 
      So slzami v ociach stále sníva,
      do tváre zialu nerád sa díva.
      Nik si ho potom nevsimne,
      v nárucie neprivinie.
refr.
So slzami v ociach nevidiet jasne svet,
preto nedaj si zrak svoj nikdy slzami zastriet.

Usmevy sa stratia, stastie prec odleti,
z takej tvare, na ktorej zrak je slzou zastrety.

Nuz preto nikdy neplac, aj ked mas v srdci zial,
a vzdy sa svetu ukaz, ako by si zial nepoznal.

Svet nema slzy rad, este ta vysmeje,
v zivote hru vyhrava len ten, kto sa usmeje.

Ked mladost rozkvita, sta ruza rozvita,
zrazu nam tajomna tiesen do srdca zavita.
Aky to krasny cit, je to snad lasky svit,
bez ktorej nemoze nikto v zivote stastny byt.

Ked harmonika tisko znie,
ku mne sa ktosi privinie.
A vlny piesne ma nesu,
kde su dve srdcia blazene.

Ked harmonika zahra nam,
ja vsak na svete teba mam.
Nikomu nic nezavidim,
vidim, ze tvoju lasku mam.

Laska nam ukaze zitia cestu najjasnejsiu,
na nej nam vzdy bude spievat
piesen tu najkrajsiu.

Ked harmonika tisko znie,
ku mne sa ktosi privinie.
A vlny piesne ma nesu,
kde su dve srdcia blazene.

Tam v dalekej zemi, kde su krasne zeny,
mal som v srdci teba len.
Aj v ohni bojov, pocul som piesen zniet,
ze budes mojou, ked sa vratim spat.

Dnes, ked som sa vratil, viem, ze som ta stratil,
uz ta neuvidim viac.
Ze tvoje sluby boli len krasny klam,
iny ta lubi a ja som tu sam.

Dve oci neverne ja darmo hladam,
a na ne zabudnut darmo si ziadam.
Ja veril som, ze zitim pojdeme pri sebe,
a len kvet zvadlej ruze ostal mi po tebe.

Dve oci neverne, pytam sa kde su,
ci chvile stratene mi spat prinesu.
Vsak slova by o lasku darmo prosili,
Dve oci neverne ma navzdy stratili.

Skor nez odides, aspon mi zbohom daj,
skor nez odides, aspon mi zakyvaj.
Podaj mi rucku malicku, opri si o mna hlavicku,
nech ta na vrele cielko biele pobozkam.

Skor nez odides, aspon mi zbohom daj,
skor nez odides, aspon ma pobozkaj.
Nech moja nadej nadalej, sniva o laske byvalej,
nech radsej nevie, ze lucenie koniec ma.

Preco nie hned, preco az ked laska odchadza,
vtedy zbadas, to co hladas, ked sa to straca.

Skor nez odides, aspon mi zbohom daj,
skor nez odides, aspon ma pobozkaj.
Podaj mi rucku malicku, opri si o mna hlavicku,
neviem kto ta snad, bude mat rad ako ja.

Casto si spominam na chvile pri Tebe s laskou,
nemozem zabudnut na Teba, tvar Tvoju s vraskou.
Ved chvile tie pekne skoncili, uz davno zmizli,
vsak vo mne zostala ta chvila pri Tebe navzdy.

Refren:
Chodime vo dne, chodime v noci svetom
a domov cestu najst nemozeme.
Zbierame s laskou, zbierame piesne z kvetov,
az jedneho dna zrana zastaneme.
Vratim sa, vratim domov k Tebe mama,
ved svet je zly a ja stracam sa v nom.
Pri Tebe, mama, snad veris, chcem zit a nikdy neodist,
nechcem uz poznat viac zivota bol.
O mama moja zabudni, ze som nechcela doma byt,
slubujem, uz Ti viac neodidem.

Nemam cas na radost, skoncila sa mladost moja,
nadej do zivota vo mne este neumrela.
Chcela by som este poznat, co je naruc Tvoja,
povedat Ti mama, odpust mi, Ty laska moja.

Refren:
Chodime vo dne, .............