Absolvent verzus zamestnávateľ

Na koho strane je pravda?

Už dlhé roky sa hovorí, že absolventi slovenských vysokých škôl majú problém sa zamestnať. Študenti vidia problém v nedostatočnej príprave zo strany univerzity, ktorá dáva prednosť skôr teórii pred praxou. Školy sa zasa oháňajú nedostatkom peňazí zo strany štátu, čím argumentujú slabú prípravu svojich žiakov „do života“. Podniky tvrdia, že absolventi majú pri nástupe do zamestnania prehnané očakávania a samotní absolventi, že je to opačne. Teda zamestnávatelia očakávajú príliš veľa a ešte k tomu za málo peňazí. Ale kde je pravda? Asi niekde uprostred. Faktom však zostáva, že celú situáciu by mohol veľmi jednoducho vyriešiť nedávno spustený projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Ten môže pomôcť každému jednému subjektu v trojuholníku vysoká škola – študent – zamestnávateľ.

„Školy študenta nepripravia dostatočne, pretože veľkú úlohu zohráva prax a naše univerzity ponúkajú prevažne teóriu. Na prvý pohľad je dobré, že študent teoreticky všetko ovláda, ale podľa seba viem posúdiť, že v praxi je to omnoho zložitejšie. Zamestnávatelia vyžadujú mladých ľudí s praxou a najmä chcú, aby boli flexibilní a mali chuť pracovať,“ zhrnula problém súčasnej situácie na Slovensku 22-ročná Dominika, ktorá momentálne pokračuje v magisterskom štúdiu masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Má pred sebou ešte posledné tri semestre, a tak sa snaží praxovať kde sa dá, aby sa čo najlepšie „uchytila“ po skončení štúdia. „Šanca tu určite je. Aj keď v dnešnej dobe ide často o známosti. Keď však človek na sebe pracuje aj popri škole, určite má lepšie možnosti. Len absolventov je veľa, a preto treba byť veľmi priebojný,“ myslí si Dominika, ktorá už od 1. ročníka pracuje popri štúdiu v Mestskej televízii Trnava. Jej spolužiačka Lucia je na tom podobne. Síce nemá stálu prácu, ale snaží sa aspoň brigádnicky pracovať vo svojom odbore. Veľké očakávania po absolvovaní štúdia nemá. Je presvedčená, že toľko vysokoškolákov, koľko je ročne vyprodukovaných, trh práce nemôže pokryť. „Problém je najmä v systéme školstva. Keby som mala záruku dobrej práce bez titulu, na vysokú sa nehrniem. Momentálne sa však snažím študovať dve univerzity naraz, aby som zvýšila svoju cenu na trhu práce. Dnes má totiž titul každý,“ priznáva 22-ročná Lucia a hneď aj ponúka vlastné riešenie: „Zmeniť by sa mal celkový systém fungovania slovenských vysokých škôl. Je ich tu omnoho viac ako trh potrebuje. Mali by sme sa inšpirovať angloamerickým systémom vysokoškolského štúdia, kde ľudia študujú na základe štipendií. To ich motivuje k tomu, aby sa viac učili, praxovali a podobne. Možno by ale nebolo zlé nechať na škole len tých najlepších. Tí, čo prechádzajú skúškami na dostatočnú, nemajú čo robiť na vysokej. Ak chce niekto študovať, nech sa snaží. Nemalo by to byť o tom, že študent ide na skúšku len s veľkou dávkou odvahy a šťastia.“ Podobný názor na celú vec má aj počítačový inžinier a minuloročný absolvent Žilinskej univerzity 25-ročný Martin. Je ale presvedčený, že nemožno hádzať všetky odbory do „jedného vreca“. Treba oddeľovať humanitné smery od technických, medicínu od ekonómie a podobne. „Je to síce ťažké, ale lepšie šance v budúcom zamestnaní majú určite absolventi technických škôl. Na Slovensku máme veľa nepraktických univerzít produkujúcich absolventov, ktorých v reálnom živote nie je treba. Zamestnávatelia vyžadujú skúsenosti a tie, žiaľ, na našich vysokých školách nenájdete. Je to skôr akademické ako praktické,“ otvorene priznáva Martin, ktorý s prácou problém nemal. Vďaka technickému zameraniu svojho odboru sa krátko po škole zamestnal v oblasti IT, kde pracuje aj v súčasnosti.

Ale ako je to v prípade iných univerzít či študijných odborov? „Všeobecne je známe, že do jedného roka po skončení štúdia sa vysokoškoláci zamestnajú. Je ale pravda, že najmä absolventi spoločenskovedných odborov, práva i verejnej správy čelia lokálnemu presýteniu trhu a nájdenie zamestnania im trvá dlhšie. Mnohí pracujú mimo svoj odbor, čo nie je dobré,“ hovorí prof. RNDr. Pavol Sovák, PhD., z košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Keďže ich škola sa zameriava na prírodné vedy a lekárske odbory, je presvedčený, že o budúce zamestnanie sa ich absolventi báť nemusia. „Najmä absolventi lekárskych študijných programov a učiteľstva majú vďaka povinnej praxi počas štúdia nástup v zamestnaní determinovaný poznatkami z praxe v rezorte. U iných odborov je to veľmi variabilné. Evidujeme zamestnávateľov, ktorí sú spokojní, ako aj tých, ktorí nás upozorňujú na potrebu preškolenia.“ Celkovo podľa jeho slov mapujú na škole akékoľvek nedostatky, ktoré sa snažia čo najskôr odstrániť. Vo všeobecnosti ale odmietajú niesť jednostrannú zodpovednosť za uplatnenie absolventov. „Keďže neexistujú regulačné mechanizmy v počtoch študentov a trh zatiaľ stále nerešpektuje na prvom mieste kvalitu absolventa, je to nejednoznačná úloha.“

Druhú stranu mince tak tvoria zamestnávatelia, ktorí podľa študentov aj samotných vysokoškolských pedagógov požadujú od čerstvých absolventov nereálne vedomosti aj zručnosti, pokiaľ nejde o špecifický odbor. Podniky sa však bránia. Podľa nich musí mať študent isté znalosti, inak nemá šancu získať danú prácu. „V rámci výberu absolventov sa zameriavame na ich odborné znalosti získané počas štúdia a ďalšie zručnosti, ktoré si vyžaduje obsadzovaná pracovná pozícia a sú predpokladom pre úspešnú adaptáciu a zvládnutie úloh. Najčastejšie sa stretávame s nedostatkom kandidátov s kombináciou technické vzdelanie a cudzí jazyk. To v praxi znamená, že absolvent strojárskeho smeru má len základné znalosti niektorého zo svetových jazykov, čím sa jeho možnosti uplatnenia automaticky zužujú. Väčšina z nich na našu otázku k tomuto nedostatku odpovedala, že tomu počas štúdia neprikladali až taký veľký význam alebo v rámci štúdia nemali dostatočný priestor naučiť sa jazyk,“ konštatuje Zuzana Bodzanová, riaditeľka ľudských zdrojov zo spoločnosti Kinex Bearings, ktorá sa radí k najväčším zamestnávateľom v žilinskom regióne a dodáva: „Je zlým signálom, že si študenti ani školy ešte stále neuvedomujú dôležitosť nielen odbornej prípravy, ale aj jazykovej gramotnosti - a zvlášť v slovenských podmienkach, kedy mnohé naše firmy musia exportovať, resp. absolventi si hľadajú uplatnenie aj u zahraničných investorov, kde sú ich možnosti bez jazyka značne obmedzené.“ Na iný problém poukazuje Radim Kochan, vedúci personálneho odboru Železiarní Podbrezová. Myslí si, že za všetkým stojí nedostatočná podpora podnikateľského prostredia, ktorá je základom tvorby nových pracovných miest. „S nedostatkom voľných pracovných miest automaticky súvisí aj nedostatok pracovných príležitostí pre absolventov VŠ bez praxe. Zamestnávatelia logicky uprednostňujú ľudí s praxou, nakoľko im tým nevznikajú dodatočné náklady na zaškolenie a veci s tým súvisiace.“ Radim Kochan takisto poukazuje na nedostatočnú pripravenosť absolventov, ktorých proces výučby podľa neho spočíva takmer výlučne v teoretickej príprave. Do tretice však podľa neho chybujú aj samotní študenti. „Tí si často zvolia študijné odbory na základe ich jednoduchosti alebo akejsi pomyselnej atraktívnosti, ale bez predchádzajúceho prieskumu trhu práce.“

Čo by malo teda priniesť pokoj na všetky tri fronty? Možno aj nedávno spustený projekt Návod dáva aj národný projekt Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR s názvom Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Jeho cieľom je prispôsobovať vysokoškolské vzdelávanie reálnym potrebám trhu práce a takisto prepojiť slovenské univerzity s podnikovou sférou. Študenti by tak mohli získavať prax v jednotlivých podnikoch už počas štúdia. Zamedzilo by sa tým každoročnej produkcii „nepotrebných“ absolventov a došlo by aj k nasýteniu trhu práce. „Po absolvovaní reálnej praxe v podniku sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť uplatnenia vysokoškolákov v zamestnaní po ukončení ich štúdia,“ povedala Helga Jančovičová, hlavná odborná garantka národného projektu.

Na projekt je vyčlenených zhruba 17 miliónov eur, ktoré poskytne Európska únia v rámci Operačného programu Vzdelávanie. Určený je pre všetky typy vysokoškolského štúdia a prebieha prostredníctvom krátkodobých exkurzií pre zhruba 3 000 študentov. Ďalších 350 má možnosť zúčastniť sa dlhodobých vzdelávacích pobytov pre vybraných študentov. Do projektu sa už zapojili univerzity z Košíc, Žiliny, Trenčína, Nitry, Trnavy aj Banskej Bystrice. „Chceme pôsobiť popularizačne na to, aby si rodičia študentov a kariérni poradcovia stredných škôl uvedomili kam majú smerovať budúcich vysokoškolských študentov,“ uzavrel odborný garant spolupráce vysokých škôl s podnikmi Andrej Bederka.

Monika Majerová
student24